Básnička o Jankovi, Marienke, perníkovej chalúpke a zlej strige


Sklený vrch a siedma hora,
tam vám žije jedna stvora.
Domček, čo na nohe tróni,
vnútri kotol s množstvom vôní.

V žltej lebke sova sedí,
všetko v prachu, všetko v šedi.
Na prostriedku izbietky,
striga má chuť na dietky.

Mrcha striga, zlá to žena,
bez adresy a bez mena.
Ako robiť prieky húta,
vie byť zavše veľmi krutá.

Kde-tu vrz-vrz vrznú dvere,
strige prievan perie berie.
Krivou nohou spoza kotla,
nedbanlivo do nich kopla.

Iná vec ju teraz vábi,
v kotli, v ktorom varí šváby,
zjavilo sa zjavenie,
to musí byť znamenie.

Myšie uši, trocha strachu,
nad kotlom je kúdol prachu.
A v tom prachu, obraz jasný,
ozýva sa nárek hlasný.

Vidí baba cestu lesnú,
prihodí hneď hubu besnú.
Obraz trocha zamihotá,
po ceste sa niekto motá.

Veru, sú to malé deti,
dievča plače, chlapec svieti.
Avšak lampáš ledva bliká,
"stratení sme", dievča vzlyká.

"Počkaj chvíľku Marienka,
šetri svoje kolienka.
Vyšplhám sa do stromu,
nájdem náš dom, ver tomu."

Na vrchole stromu, hore,
vidí Janko lesa more.
Rozhliada sa dookola,
zočí svetlo, hlasno zvolá.

Hlas mu zvoní ako zvonček:
"Tamto v diaľke vidím domček."
Rozbehli sa k domu deti,
v okne jedna sviečka svieti.

"Poď Marienka, nestoj tu,
vidíš tamtú chalupu?
Snáď tam niekto bude bývať,
v perinke dnes budeš snívať."

Keď to striga zočila,
hneď ku oknu skočila.
Okenice dokorán,
vzduchom cítiť orgován.

Veľká sviečka v okne svieti,
potrafili k strige deti.
Baba skáče od radosti:
"Vstávať čvarga, máme hostí."

Vôkol domca počuť kroky,
neboli tu ľudia roky.
Deťúrence pobehujú,
zo šindľa si odlupujú.

Ochutnali, to je radosť,
celý dom je jedna sladkosť.
Od perníka hnedá brada,
chutí ako čokoláda.

Jedia deti, hodujú,
keď tu z dverí počujú:
"Deťúrence moje zlaté,
čo tu v lese porábate?"

"Dobrý večer milá babka,
povieme vám proste, skrátka,
v lese sme sa stratili,
jak by sme sa vrátili?"

"Ale kdeže takto v noci,
ja vám budem na pomoci.
Zostanete u mňa spať,
nemáte sa čoho báť."

Súhlasili milé deti,
už sú ako mucha v sieti.
Marienke na slame stelie,
no Janka do chlieva berie.

"Ty budeš spať tuto v chlieve,
veď ťa už do spania berie."
"Máte pravdu", Janko mieni,
lepšie v chlieve jak na zemi.

Sladkú šťavu dostali,
rýchlo deti zaspali.
Striga krivé ruky mädlí,
ale že mi na lep sadli.

"Chlapec bude v chlieve bývať,
o slobode môže snívať.
Marienka mi bude slúžiť,
po čom viac už môžem túžiť?"

Ako deti ráno vstali,
nachystané jedlo mali.
Marienka len ochutnala,
už ju baba robiť hnala.

"Heš Marienka, robiť treba,
nebudeš mať zdarma chleba.
A ty Janík, kľudne seď,
prinesiem ti perník hneď."

Takto bežal deň čo deň,
Marienka len práca, blen.
Zato Janko v chlieviku,
kŕmi sa na medíku.

Začas Janík vypasený,
postaviť sa mu už lení.
Prišla k nemu Marienka,
doniesla mu hrozienka.

"Počuj Janko, beda, zle je.
Babizňa sa zo sna smeje.
Chce si z teba naskutku,
spraviť chutnú pochúťku."

Janko húta, trápi um,
jak prejsť babe cez rozum.
Večer striga prišla k chlievu:
"Mám tu čosi na večeru."

"Ukáž že mi prstík chlapček,
či je tučný ako palček."
Ledva strigu zmáha zlosť,
keď ako prst podal kosť.

Na zajtra má striga hostí,
a chlapec je chudý k zlosti.
Namrzená išla spať,
musí ráno skoro vstať.

Len čo kohút zakokrhá,
baba je už hor na nohách.
Veľký kotol miestnosť zdobí:
"Mariena, hneď dones vody!"

Vysypala vrece múky,
teší sa a mädlí ruky.
"Mara prilož polienka,
nech je mäkká pečienka!"

Ako voda v kotli vrela,
baba chlievec odoprela.
"Poď Janíčko, neseď dnu,
zahráme sa takú hru."

"Povozím ťa na lopate,
opráš si však trochu gate."
Ako Janko na ňu sadal,
na zadok z nej stále padal.

Baba už je celá v hneve,
na Janíčka silno reve:
"Seď len rovno chlapčisko,
veď mi zlomíš porisko!"

Janko sa však tvári hlúpo:
"Ako rovno, tu či tuto?"
Baba to už nevydrží,
rovno sadne, pevne drží.

"Vidíš takto sa má sedieť,
toto musí každý vedieť."
Janko skočil na nohy,
a šup s babou do vody.

Už sa baba v kotli varí,
plná izba síry, pary.
Ledva ušli deti z domca,
chytili sa cesty konca.

Na oblohe slnko svieti,
prišli rýchlo domov deti.
Keď ich zbadal otec, mať,
šli si oči vyplakať.

A tej strige čo sa varí,
chcete vedieť jak sa darí?
Hostia prešli dlhú púť,
zaželaj im dobrú chuť.


Básničky a pesničky pre Mikuláša
Napísala: Lucia Werki Jendrišáková, autorkou ilustrácií je Katarína Sojková
V prípade, že máte záujem o uverejnenie básničiek, prosím kontaktujte admin@hrkalka.sk
© 2012-2017 www.hrkalka.sk